Happy Birthday šéfe

Pán Špak

Pamätáte si kocúra pre ktorého sme nedávno zháňali domov? 

Od nás si ho zobralo občianske združenie O CHLP, a zabezpečili mu dočasný domov dufajúc, že si ho niekto adoptuje. Bohužiaľ ale nik sa nehlásil a v dočaske dlhšie ostať nemohol.
Tak sa vrátil k nám....vyliečený a veselý.

Veľmi pekne ďakujeme Mirke a dievčatám z O CHLP občianskeho združenia za veľké srdce. Kocúra sme pomenovali Pán Špak, alebo Špaky...

Pizza "pokrm chudobných"

Ešte predtým, ako by ma niekto na ulici opľul za tento titulok, prečítajte si ho do konca :) Nechcem nikoho kritizovať, ani poučovať.... skôr by som sa chcel s vami podeliť o pár poznatkov, ktoré som sám získal cestou s názvom Esta Noche....

Keď mi v mysli utkvel nápad otvoriť reštauráciu, väčšinu tržieb som pripisoval k pizziam, veď tú majú všade.

Moja osobná zvedavosť a neustála mánia všetko prepočítavať, ma rýchlo priviedli do reality. O príprave pizze som nemal ani tušenia. Na okolí pizza "profíkov" bolo viac ako policajtov na zápase Slovan so Spartakom. Pizze, ktoré robili som považoval za top, objednával som si ich ako na bežiacom páse. Stačil mi vždy len kúsok a pocit plného žalúdka ma priam fascinoval. Mastné cesto, vôňa oregána až po Šalu, či spálený syr na povrchu. Presne toto som potreboval. V tom čase som už poznal kvantum kuchárov, ale pizziara osobne ANI JEDNÉHO. Znalosti o jej príprave mi tlačili od murárov po predavačky, všetci. Neostalo mi nič iné ako osloviť jedinú osobu - moju babku.

Zober múku fiam, droždie, soľ, vodu a masť - babka poradila. Všetko zmiešaj, nechaj kysnúť.

Skúsil som. Až na výsledok. Žemľa so syrom !! Úplne ma prešla chuť a tak som si povedal, na okolí každý štvrtý už bol či je pizziar - dotiahnem niekoho.

Časom ako sa stavba vyvíjala, Riči bol už ako tak namotaný na návrat, nedalo mi to spávať tak som začal gúgliť o tejto placke. Veď čo už môže byť na tom tak zložité, keď to bola záchrana hladujúcich v Taliansku kedysi v minulosti...

Dnes je to ale úplne inak, tisíce reťazcov, podnikov či aj tureckých zlatníkov ju ponúka... Presne pre toto mi to nesedelo.

Aké sú realne náklady ak ju môžu predávať za 3,50 ?????????? V prípade reťazcov to nebudem riešiť, ale v prípade našich "picériek" to zabolí.

V čase keď sa picérky objavili, bol to veľký ošiaľ, suroviny použité boli na trhu nové dokonca jediné možné kúpiť. A tak sa vybudovala istá štandarda na ktorej vyrastá už 3 generácia !!!

Pizza, ktorá zmenila môj život
a kamarát Csaba

Osudná pizza, ktorá zmenila môj pohľad na tento taliansky pokrm, bola tá ktorú som ochutnal na potulkách svetom, v Belize.Veľa dní si nespomínam z toho pobytu ale tú pizzu nezabudnem. Od tej chvíle moc pizzu doma nejem.... Hľadám stále tú chuť, tú kvalitu...A tak sa pizza stala vedou.

Od tej doby už ubehlo veľa dní i týždňov a pizzu si robím sám...a to od základov... 

Nie som pizza majster, to isto nie, ale sledujem trendy, píšem si denník a študujem cesto...ingrediencie.

Nasledujúce články by som rád venoval k jednotlivým vrstvám od základu až po top...z pozície klienta popis znakov, že kúpiť lacné sa nie vždy musí oplatiť a pre milovníkov čo pečú pizze zopár rád a postrehov, v komentoch rád s vami pokecám a vymením skúsenosti, postrehy. 

moja pizza

Možno pochopíte, prečo vám je po zjedení pizze nevoľno, ťažko, prečo vaše dieťa ma žalúdočné kŕče, či sedí malátny bez nálady - citlivý žalúdok to nie je, verte mi....

....pokračovanie už čoskoro "CESTA AKO VEDA" 

autor : Štefan Iván

Ako na homára...

Homár, ktorý sa označuje aj ako kráľ mora, sa radí medzi exkluzívne delikatesy. Najširšie zastúpenie na slovenskom trhu má homár kanadský – najväčší druh dorastajúci až do dĺžky 65 cm, pre ktorého je charakteristickým rysom jednoliate hnedočervené zafarbenie a tŕň na spodnej strane čelného rohu.

Lovná sezóna homárov sa líši podľa jednotlivých lokalít – v USA obvykle od polovice júla do začiatku decembra, v Kanade od októbra do polovice júna. Čerstvo vylovené homáre sa prepravujú letecky pri teplote 2-4 °C, mimo sezóny sa umiestňujú do nádrží naplnených morskou vodou.Mnoho labužníkov Homára považuje za chutného kôrovca.

Čím sa jedia

S konzumáciou homára príborovou technikou by nemali byť problémy: normálny nôž (prosím nepovažujte nôž na ryby, ktorého tupým ostrím nemôžete žiadneho homára rozkrájať), normálna vidlička, homárové klieštiky na panvy a špeciálna vidlička na mäso z klepietok.

Ako sa servírujú
Obyčajne sa homár podáva rozdelený na dve časti.

Ako sa jedia: prvý krok

Nožom si pridržíme pancier, vidličku zapichneme do konca chvosta a ak je homár dôkladne uvarený alebo ugrilovaný, bez problémov chvostík vytiahneme. Sústa si potom odkrajujeme podľa ľubovôle. Za daných okolností nám môže pomôcť aj omáčková lyžica, pretože celkom určite vyskúšame aj kuchárske omáčkové umenie.

Druhý krok

Do klepietok sa pustíme rukami. Kto sa nezaobíde bez pomoci techniky, uplatňuje klieštiky, ktoré fungujú ako luskáčik na orechy. Jednotlivé úlomky klepietok odstránime rukou alebo vidličkou na homáre. Mäso je maslovožlté,  jemné a krája sa bez ťažkostí.

Tretí krok

S nožičkami si počíname obdobne: rukami ich rozlomíme priamo v kĺbe a duté kostičky vysajeme alebo vyjeme vidličkou na homáre.

Homára si máte možnosť vychutnať aj u nás. Potrebné vopred objednať. 

(zdroj Ako sa čo je – Nakladateľstvo Ikar, Bratislava 1999 )

Južné Tirolsko – lyže ale aj výnimočná gastronómia

Južný Tirol, a jeho špeciality.

Náš šéfkuchár Richard spolu s Heny by vám o Sudtirole vedeli hodiny rozprávať, ich bývalý "domov" nechal v nich veľmi veľa spomienok a skúseností, ktoré hlavne Richard kombinuje vo svojej kuchyni. Aj u nás máte možnosť ochutnať známe "knedlíky".

Kuchyňu každého regiónu v rozhodujúcej miere ovplyvňuje jeho história a národy, ktoré ním prešli alebo sa v ňom usadili. Málokde v Európe to však platí tak výrazne ako na severe Talianska, v Južnom Tirolsku (taliansky názov tejto provincie je Alto Adige). Tiež málokde má návštevník taký intenzívny pocit, že sa vlastne nachádza v inej krajine, ako reálne je, ako tu. Niekoľko storočí, čo bolo Južné Tirolsko (po nemecky Südtirol) súčasťou rakúsko-uhorskej monarchie, je tu stále jasne zreteľných. Veď čo je to oproti necelému storočiu, čo ho pripojili k Taliansku...

Miestna gastronómia si však zobrala to najlepšie z obidvoch – z čias monarchie rakúsko-uhorskú kuchyňu, ktorú obohatila aj o mediteránske vplyvy a najmä o taliansku záľubu v dobrom a kvalitnom jedle. Kombinácia týchto faktorov spolu s tým, že Južné Tirolsko patrí k najbohatším a najrozvinutejším talianskym regiónom, znamená napríklad aj to, že práve táto časť krajiny sa môže pýšiť najväčšou hustotou reštaurácií oceňovaných v medzinárodných bedekroch, ako je Michelin a GaultMillau, v celom Taliansku. Pre bežného turistu je juhotirolská kuchyňa najmä o regionálnych produktoch. Aj v hoteloch mu napríklad servírujú na raňajky vlastný domáci chlieb a koláče.

Veľké čaro majú najmä tie najobyčajnejšie, kde sa sedí na drevených laviciach a v ponuke majú len najznámejšiu juhotirolskú špecialitu „speck“, teda prerastenú slaninu, údené mäso, klobásy a syry. Tie servírujú s domácim chlebom, ale ponúknu vám tu aj domáce mlieko, kefír alebo jogurt. Koniec koncov, kravy tu stretnete aj vo výške 2 000 metrov a pri posedení na terase horskej chaty tvorí vždy kulisu zvuk kravských zvoncov (a typická aróma...).

Okrem údenín sú v ponuke najmä knedle a knedličky vo všetkých možných úpravách – ako slaninové, špenátové, zemiakové plnené všetkým možným, s polievkou, kyslou kapustou alebo nejakým druhom omáčky, napríklad hríbovou. Vedľa knedličiek trónia v menu aj cestoviny, predsa len sme v Taliansku.
Viac info  Vydajte sa do Južného Tirolska - cestopis, Fotoalbum Dolomiti

(zdroj www.etrend.sk)

Video, ktoré sa natočilo samo

Video, ktoré sa objavilo v šéfovom mobile nám až vyrazilo dych. Nikto z nás ho nenatočil, a ani nevieme odkiaľ, ako a prečo sa práve dnes objavilo v šéfovom googli plus :)