Moja zvedavosť po návrate domov bola taká intenzívna, že články o pizzy na modrom koníkovi, či domácich koláčov p. Vášaryovej mi pripadali ako pokusy o presvedčenie laikov a dobrých rodičov, že je to jediná správna cesta a každá iná je len o pokus o zneužitie nás slovákov. Samozrejme česť výnimkám, niektoré z nich boli dobré, ale prečo potom tá na Belize bola taká iná??
Ako tak plynul čas, moje bádanie bolo už dávno na zahraničných stránkach, informácií bolo kvantum a začal som panikáriť.
5 mesiacov od otvorenia a ja viem akurát tak teoreticky urobiť pizzu. Počas toho ako mi došiel mail o výzve k úhrade faktúry po splatnosti som našiel odkaz na kurz "pre pizziarov".
Asi po piatich minutách som tam zavolal. Od tej chvíle som strávil hodiny na telefóne rozhovorom s (Marian neurazte sa :) ale zmenil som odvtedy názor) s čudákom, ktorý mi opisoval laboratórne postupy. Vyvíjal silný nátlak k získaniu absolútneho presvedčenia stať sa pizziarom. Kurz trval 10dní, z toho 6 dní bola reč len o ceste. A ten čudák, zrazu sa stal vzorom.
Hovoril o veciach, čo by ma ani nenapadlo, že môže existovať.
Dnes už ja som ten čudák ktorý dokáže hodiny rozprávať o ceste. Cesto je ako motor pre auto, alebo žena v živote muža, krk ktorý určí kam sa hlava otočí. Prvky denne skúmajú odborníci v laboratóriach, vylepšuju a menia. Hľadajú hlavne kvalitu.
Počas uplynulých mesiacov som si písal vlastný denník, a tu sa podelím s vami na čo som prišiel, čo som sa naučil..
....pokračovanie nabudúce a to bude o jednotlivých ingredienciách
Štefan Ivan autor
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára