Ultima noche

Ultima noche ....

Takto pred 583 dnami som si nemyslel, ze to raz budem musiet napísať, ale predsa len to prišlo.

Nastal ten deň, kedy som bol nútený ukončiť tento príbeh.

Ešte kým sa do nás pustíte, sme tá istá partia, ktorá sme boli a navzdory všetkému, aj keď biznis skončil, priateľstvá ostali a aj keď to pre Slovensko je nemožné, ak budeme múcť začať od znovu tak začneme spolu.

Varili sme, piekli pizzu, miešali limonády, organizovali akcie, spievali s kapelami, tancovali s vami, plakali a smiali sa, keď sme to tak cítili.

Boli sme viac ako len podnik. Boli sme jedno telo, duša a srdce.

Ďakujeme za dôveru, úprimnosť a tie chvíle, ktoré ste u nás strávili.

Bola raz jedna noc, ktorá dala nádej pre ďalší deň.
Lúčime sa s Vami

Števo, Riči, Heny, Baja, Benji,

Esta, Lajo a pán Špak.

Art Decor a la Esta Noche

Už pár mesiacov som závisla na Pintereste a tam som sa namotala na recyklovanú dekoráciu.
Keďže kuchyňa a bar produkuje množstvo recyklačného materiálu a vonku je krásne počasie...reštaurácia potrebuje oživiť....
Dnešným dňom otváram foto príbeh Recyklačný dekor art a la Esta Noche :)

Cesto ako veda - pokračovanie



Moja zvedavosť po návrate domov bola taká intenzívna, že články o pizzy na modrom koníkovi, či domácich koláčov p. Vášaryovej mi pripadali ako pokusy o presvedčenie laikov a dobrých rodičov, že je to jediná správna cesta a každá iná je len o pokus o zneužitie nás slovákov. Samozrejme česť výnimkám, niektoré z nich boli dobré, ale prečo potom tá na Belize bola taká iná??

Ako tak plynul čas, moje bádanie bolo už dávno na zahraničných stránkach, informácií bolo kvantum a začal som panikáriť.

5 mesiacov od otvorenia a ja viem akurát tak teoreticky urobiť pizzu. Počas toho ako mi došiel mail o výzve k úhrade faktúry po splatnosti som našiel odkaz na kurz "pre pizziarov".
Asi po piatich minutách som tam zavolal. Od tej chvíle som strávil hodiny na telefóne  rozhovorom s (Marian neurazte sa :) ale zmenil som odvtedy názor) s čudákom, ktorý mi opisoval laboratórne postupy. Vyvíjal silný nátlak k získaniu absolútneho presvedčenia stať sa pizziarom. Kurz trval 10dní, z toho 6 dní bola reč len o ceste. A ten čudák, zrazu sa stal vzorom.


Hovoril o veciach, čo by ma ani nenapadlo, že môže existovať. 

Dnes už ja som ten čudák ktorý dokáže hodiny rozprávať o ceste. Cesto je ako motor pre auto, alebo žena v živote muža, krk ktorý určí kam sa hlava otočí. Prvky denne skúmajú odborníci v laboratóriach, vylepšuju a menia. Hľadajú hlavne kvalitu.
Počas uplynulých mesiacov som si písal vlastný denník, a tu sa podelím s vami na čo som prišiel, čo som sa naučil..

....pokračovanie nabudúce a to bude o jednotlivých ingredienciách

Štefan Ivan autor

Skype kontakt

Milí priatelia,

Často sa stáva,že sa k nám neviete dovolať. Bohužial v celej reštaurácii mám veľmi slabý signál alebo úplne nulový príjem a vtedy je nemožné ma zastihnúť. Z tohoto dôvodu sme založili SKYPE účet, pridajte si ma na  skype restauraciaestanoche 




Monštrum z hlbín na tanieri

Kráľovské kraby sú drahou delikatesou. Cena za kilogram je viac ako 70 eur. Nórske rodiny môžu vyloviť len 10 živočíchov ročne. Rozpätie krabích nôh má aj viac ako meter a že vážia vyše 10 kg. V Kirkenes také nenájdete.
Červené kráľovské kraby pochádzajú z ruskej Kamčatky, do nórskych vôd ich umelo nasadili v 30-tych rokoch za čias Stalina, druhý experiment nasledoval v 60-tych rokoch 20. storočia. Moskva tak chcela zvýšiť export krabieho mäsa.

Prvý transport údajne prežilo len sedem zvierat, no stihli sa tu rýchlo rozmožiť, keďže v mori nemali žiadneho prirodzeného nepriateľa. Pre miestnu faunu sú katastrofou. Pre pomalosť, chuť a exkluzivitu sú ceneným artiklom na čiernom trhu.
Obrie kraby, z ktorých niektoré dorastú aj do dvoch metrov, ničia nórsku faunu. Prinášajú však aj zisk.

Nik z domácich nevie, prečo to Sovieti začiatkom šesťdesiatych rokov urobili. Do oblasti Barentsovho mora priviezli veľké, kráľovské kraby.

Nikdy predtým tam nežili a aj keď prvý transport v roku 1961 údajne prežilo len sedem zvierat, dnes sú problémom.
Nórska vláda sa ho pokúša vyriešiť šalamúnsky: kraby chce aj nechce.


U nás v Esta Noche ho máme samozrejme v ponuke na objednávku..info 0907306339

Pán Špak

Pamätáte si kocúra pre ktorého sme nedávno zháňali domov? 

Od nás si ho zobralo občianske združenie O CHLP, a zabezpečili mu dočasný domov dufajúc, že si ho niekto adoptuje. Bohužiaľ ale nik sa nehlásil a v dočaske dlhšie ostať nemohol.
Tak sa vrátil k nám....vyliečený a veselý.

Veľmi pekne ďakujeme Mirke a dievčatám z O CHLP občianskeho združenia za veľké srdce. Kocúra sme pomenovali Pán Špak, alebo Špaky...

Pizza "pokrm chudobných"


Ešte predtým, ako by ma niekto na ulici opľul za tento titulok, prečítajte si ho do konca :) Nechcem nikoho kritizovať, ani poučovať.... skôr by som sa chcel s vami podeliť o pár poznatkov, ktoré som sám získal cestou s názvom Esta Noche....


Keď mi v mysli utkvel nápad otvoriť reštauráciu, väčšinu tržieb som pripisoval k pizziam, veď tú majú všade.
Moja osobná zvedavosť a neustála mánia všetko prepočítavať, ma rýchlo priviedli do reality. O príprave pizze som nemal ani tušenia. Na okolí pizza "profíkov" bolo viac ako policajtov na zápase Slovan so Spartakom. Pizze, ktoré robili som považoval za top, objednával som si ich ako na bežiacom páse. Stačil mi vždy len kúsok a pocit plného žalúdka ma priam fascinoval. Mastné cesto, vôňa oregána až po Šalu, či spálený syr na povrchu. Presne toto som potreboval. V tom čase som už poznal kvantum kuchárov, ale pizziara osobne ANI JEDNÉHO. Znalosti o jej príprave mi tlačili od murárov po predavačky, všetci. Neostalo mi nič iné ako osloviť jedinú osobu - moju babku.

Zober múku fiam, droždie, soľ, vodu a masť - babka poradila. Všetko zmiešaj, nechaj kysnúť.

Skúsil som. Až na výsledok. Žemľa so syrom !! Úplne ma prešla chuť a tak som si povedal, na okolí každý štvrtý už bol či je pizziar - dotiahnem niekoho.
Časom ako sa stavba vyvíjala, Riči bol už ako tak namotaný na návrat, nedalo mi to spávať tak som začal gúgliť o tejto placke. Veď čo už môže byť na tom tak zložité, keď to bola záchrana hladujúcich v Taliansku kedysi v minulosti...
Dnes je to ale úplne inak, tisíce reťazcov, podnikov či aj tureckých zlatníkov ju ponúka... Presne pre toto mi to nesedelo.

Aké sú realne náklady ak ju môžu predávať za 3,50 ?????????? V prípade reťazcov to nebudem riešiť, ale v prípade našich "picériek" to zabolí.
V čase keď sa picérky objavili, bol to veľký ošiaľ, suroviny použité boli na trhu nové dokonca jediné možné kúpiť. A tak sa vybudovala istá štandarda na ktorej vyrastá už 3 generácia !!!

Pizza, ktorá zmenila môj život
a kamarát Csaba


Osudná pizza, ktorá zmenila môj pohľad na tento taliansky pokrm, bola tá ktorú som ochutnal na potulkách svetom, v Belize.Veľa dní si nespomínam z toho pobytu ale tú pizzu nezabudnem. Od tej chvíle moc pizzu doma nejem.... Hľadám stále tú chuť, tú kvalitu...A tak sa pizza stala vedou.
Od tej doby už ubehlo veľa dní i týždňov a pizzu si robím sám...a to od základov... 
Nie som pizza majster, to isto nie, ale sledujem trendy, píšem si denník a študujem cesto...ingrediencie.

Nasledujúce články by som rád venoval k jednotlivým vrstvám od základu až po top...z pozície klienta popis znakov, že kúpiť lacné sa nie vždy musí oplatiť a pre milovníkov čo pečú pizze zopár rád a postrehov, v komentoch rád s vami pokecám a vymením skúsenosti, postrehy. 
moja pizza

Možno pochopíte, prečo vám je po zjedení pizze nevoľno, ťažko, prečo vaše dieťa ma žalúdočné kŕče, či sedí malátny bez nálady - citlivý žalúdok to nie je, verte mi....

....pokračovanie už čoskoro "CESTA AKO VEDA" 

autor : Štefan Iván

Ako na homára...

Homár, ktorý sa označuje aj ako kráľ mora, sa radí medzi exkluzívne delikatesy. Najširšie zastúpenie na slovenskom trhu má homár kanadský – najväčší druh dorastajúci až do dĺžky 65 cm, pre ktorého je charakteristickým rysom jednoliate hnedočervené zafarbenie a tŕň na spodnej strane čelného rohu.

Lovná sezóna homárov sa líši podľa jednotlivých lokalít – v USA obvykle od polovice júla do začiatku decembra, v Kanade od októbra do polovice júna. Čerstvo vylovené homáre sa prepravujú letecky pri teplote 2-4 °C, mimo sezóny sa umiestňujú do nádrží naplnených morskou vodou.Mnoho labužníkov Homára považuje za chutného kôrovca.


Čím sa jedia

S konzumáciou homára príborovou technikou by nemali byť problémy: normálny nôž (prosím nepovažujte nôž na ryby, ktorého tupým ostrím nemôžete žiadneho homára rozkrájať), normálna vidlička, homárové klieštiky na panvy a špeciálna vidlička na mäso z klepietok.

Ako sa servírujú
Obyčajne sa homár podáva rozdelený na dve časti.

Ako sa jedia: prvý krok
Nožom si pridržíme pancier, vidličku zapichneme do konca chvosta a ak je homár dôkladne uvarený alebo ugrilovaný, bez problémov chvostík vytiahneme. Sústa si potom odkrajujeme podľa ľubovôle. Za daných okolností nám môže pomôcť aj omáčková lyžica, pretože celkom určite vyskúšame aj kuchárske omáčkové umenie.
Druhý krok
Do klepietok sa pustíme rukami. Kto sa nezaobíde bez pomoci techniky, uplatňuje klieštiky, ktoré fungujú ako luskáčik na orechy. Jednotlivé úlomky klepietok odstránime rukou alebo vidličkou na homáre. Mäso je maslovožlté,  jemné a krája sa bez ťažkostí.
Tretí krok
S nožičkami si počíname obdobne: rukami ich rozlomíme priamo v kĺbe a duté kostičky vysajeme alebo vyjeme vidličkou na homáre.

Homára si máte možnosť vychutnať aj u nás. Potrebné vopred objednať. 

(zdroj Ako sa čo je – Nakladateľstvo Ikar, Bratislava 1999 )


Južné Tirolsko – lyže ale aj výnimočná gastronómia

Južný Tirol, a jeho špeciality.

Náš šéfkuchár Richard spolu s Heny by vám o Sudtirole vedeli hodiny rozprávať, ich bývalý "domov" nechal v nich veľmi veľa spomienok a skúseností, ktoré hlavne Richard kombinuje vo svojej kuchyni. Aj u nás máte možnosť ochutnať známe "knedlíky".


Kuchyňu každého regiónu v rozhodujúcej miere ovplyvňuje jeho história a národy, ktoré ním prešli alebo sa v ňom usadili. Málokde v Európe to však platí tak výrazne ako na severe Talianska, v Južnom Tirolsku (taliansky názov tejto provincie je Alto Adige). Tiež málokde má návštevník taký intenzívny pocit, že sa vlastne nachádza v inej krajine, ako reálne je, ako tu. Niekoľko storočí, čo bolo Južné Tirolsko (po nemecky Südtirol) súčasťou rakúsko-uhorskej monarchie, je tu stále jasne zreteľných. Veď čo je to oproti necelému storočiu, čo ho pripojili k Taliansku...

Miestna gastronómia si však zobrala to najlepšie z obidvoch – z čias monarchie rakúsko-uhorskú kuchyňu, ktorú obohatila aj o mediteránske vplyvy a najmä o taliansku záľubu v dobrom a kvalitnom jedle. Kombinácia týchto faktorov spolu s tým, že Južné Tirolsko patrí k najbohatším a najrozvinutejším talianskym regiónom, znamená napríklad aj to, že práve táto časť krajiny sa môže pýšiť najväčšou hustotou reštaurácií oceňovaných v medzinárodných bedekroch, ako je Michelin a GaultMillau, v celom Taliansku. Pre bežného turistu je juhotirolská kuchyňa najmä o regionálnych produktoch. Aj v hoteloch mu napríklad servírujú na raňajky vlastný domáci chlieb a koláče.


Veľké čaro majú najmä tie najobyčajnejšie, kde sa sedí na drevených laviciach a v ponuke majú len najznámejšiu juhotirolskú špecialitu „speck“, teda prerastenú slaninu, údené mäso, klobásy a syry. Tie servírujú s domácim chlebom, ale ponúknu vám tu aj domáce mlieko, kefír alebo jogurt. Koniec koncov, kravy tu stretnete aj vo výške 2 000 metrov a pri posedení na terase horskej chaty tvorí vždy kulisu zvuk kravských zvoncov (a typická aróma...).
Okrem údenín sú v ponuke najmä knedle a knedličky vo všetkých možných úpravách – ako slaninové, špenátové, zemiakové plnené všetkým možným, s polievkou, kyslou kapustou alebo nejakým druhom omáčky, napríklad hríbovou. Vedľa knedličiek trónia v menu aj cestoviny, predsa len sme v Taliansku.
Viac info  Vydajte sa do Južného Tirolska - cestopisFotoalbum Dolomiti

(zdroj www.etrend.sk)


Video, ktoré sa natočilo samo

Video, ktoré sa objavilo v šéfovom mobile nám až vyrazilo dych. Nikto z nás ho nenatočil, a ani nevieme odkiaľ, ako a prečo sa práve dnes objavilo v šéfovom googli plus :)



Pomôžte ak viete

Milí priatelia, pomôžte...už pár dní sa u nás zdržiava táto mačička. Nechýba niekomu? Je veľmi prítulná a túži po domove. U nás ostať bohužial nemôže....nemáme srdce ju vyhodiť.

Prečo Eskimáci netrpia civilizačnymi chorobami.....

Vedci si dlho lámali hlavu nad tým, prečo grónski Eskimáci oveľa menej než Európania trpia určitými typmi chorôb, ako sú srdcové choroby, cukrovka či reumatická artritída. A to aj napriek tomu, že ich strava obsahuje podstatne viac tukov. Odpoveď našli v omega-3 nenasýtených mastných kyselinách. Ukázalo sa, že v strave Eskimákov nie je vôbec dôležité množstvo tuku, ale jeho druh. Hlavným zdrojom omega-3 nenasýtených mastných kyselín sú materské mlieko, niektoré rastlinné tuky a rybie mäso, predovšetkým z tučných morských rýb – významná zložka jedálnička Eskimákov.

Je zima, často zamračené, v jedálničku nemáme denne morské ryby – v tom prípade nám hrozí, že pravdepodobne máme málo vitamínu D. Po celom modernom svete sa šíri epidémia nedostatku vitamínu D.  Mnohé štúdie zistili, že 59% populácie má nedostatok vitamínu D, pričom 25% z toho má extrémne nízku úroveň vitamínu D. Tieto veľmi nízke hodnoty sú späté s celým spektrom ochorení včetne rakoviny, osteoporózy , cukrovky a taktiež s kardiovaskulárnymi a autoimunitnými ochoreniami.



Prečo sú také dôležité
Omega-3 nenasýtené mastné kyseliny majú dôležitú úlohu pri prevencii civilizačných chorôb, čo potvrdili mnohé štúdie. Ich význam pre organizmus je mimoriadne široký. Popri vplyve na duševný vývoj, nervovú sústavu a obranyschopnosť prispievajú k prevencii srdcovo-cievnych ochorení a podľa najnovších štúdií môžu mať priaznivý vplyv aj na potlačenie Alzheimerovej choroby. Preto by omega-3 nenasýtené mastné kyseliny mali tvoriť nevyhnutnú a pravidelnú súčasť našej stravy. Keďže tieto kyseliny v organizme vznikajú premenou z esenciálnej alfa-linolenovej kyseliny, ktorú si však telo nedokáže samo vytvoriť, musí sa prijímať v potrave.

Ryby nám príliš nevoňajú
V našom jedálničku sa ryby ani zďaleka neobjavujú tak často, ako by mali. Ich konzumácia je u nás podpriemerná. Podľa prieskumov takmer polovica Slovákov nejedáva ryby vôbec alebo len zriedkavo. V starých členských krajinách Európskej únie je konzumácia rýb šesťnásobne vyššia ako na Slovensku. Ani skladba, resp. uprednostňovanie správneho rybieho mäsa nie je ideálne. Väčšina Slovákov totiž preferuje netučné ryby. Podľa odporúčaní odborníkov by sme tučné rybie mäso mali jedávať aspoň dva razy do týždňa, resp. získavať omega-3 nenasýtené mastné kyseliny z iných potravín. Mnoho z nás však vidí rybu len na Vianoce.

Nie je ryba ako ryba
Prečo nám rybie mäso príliš nechutí? Ryby, prevažne tie sladkovodné, majú jednu nepríjemnú vlastnosť – sú samá kosť. To je zásadný problém najmä pre deti. Preto sa v našich končinách za jediný prijateľný pokrm z rýb pre deti považujú vysmážané rybacie prsty z mletého mäsa, a najlepšie s hranolkami. Táto kombinácia ale so zdravou výživou nemá nič spoločné. Pritom existuje nespočetne veľa iných možností. Ryba nie je len kapor alebo pstruh. Zrejme už tušíte, kam mierime. Morské ryby nielenže majú menej kostí, ale sú i hodnotnejšie ako sladkovodné. Majú veľa omega-3 nenasýtených mastných kyselín, vitamínu D a minerálnych látok, najmä stopových prvkov ako železo, selén a jód. Medzi tučné ryby s vysokým množstvom omega-3 nenasýtených mastných kyselín patrí predovšetkým tuniak s obsahom 5 999 miligramov na jednu 100-gramovú porciu. Na druhej strane väčšina u nás konzumovaných rýb má nízky obsah tukov, takže sú menej kalorické.


Na čo si treba dávať pozor
V obchodoch dnes nájdete celý rad chladených a mrazených rýb. Pri ich výbere by ste mali uprednostňovať síce drahšie, ale kvalitnejšie výrobky. Mnohé lacnejšie mrazené ryby totiž obsahujú viac pridanej vody, než je ochranná vodná glazúra zabraňujúca vysušovaniu filiet, ktorá by nemala prevyšovať päť percent objemu. Táto voda je súčasťou hmotnosti výrobku, takže platíme nielen za rybie mäso, ale aj za vodu. Keď potom takúto rybu rozmrazíme, zistíme, že je sotva polovičná.

Radšej nevyprážať
Ak ste presvedčení, že konzumácia rýb prospeje vášmu zdraviu, robíte dobre. Ale dať si na obed dva razy do týždňa rybu nestačí. Mali by ste si vyberať ryby prevažne morské, mali by byť tučné a radšej čerstvé ako mrazené. Navyše, mali by ste ich jedávať správne kulinársky pripravené, čiže nie vysmážané a bez tradičných slovenských príloh, ale radšej so zeleninou. Na internete nájdete množstvo receptov, ako pripraviť chutný a pritom zdravý pokrm z rýb.

(zdroj www.hypernova.sk)

Pražma

Medzi kulinársky najvyužívanejšie druhy patrí pražma kráľovská, ktorá je známa aj ako pražma zlatá. Najobľúbenejšou potravou tejto ryby sú mušle, ich lastúry dokáže vďaka silným zubom hravo rozlúsknuť. Vyskytuje sa predovšetkým v Stredozemnom mori, na severovýchodnom pobreží Afriky a v Biskajskom zálive. Hlavná sezóna prebieha od júla do októbra, na trhu je však pražmu bežne dostať po celý rok vďaka rozvinutej akvakultúre. Najčastejšie sa pečie a griluje, vďaka vyššiemu obsahu tuku v mäse je vhodná aj na dusenie a pošírovanie. Jej mäso je biele, hutné a obsahuje minimum kostí.


  U nás máte možnosť ochutnať Pečenú pražmu s morským ragú a s grilovanou zeleninou


Bouillabaisse /bujabéz/ a la Esta Noche

Špecialita la bouillabaisse je tradičné miestne jedlo rybárov. Pripravovali si ho z toho, čo im zostalo z lovu. Na polievku používali niekoľko druhov rýb, ktoré im ostali na dne lode, alebo člna.
Francúzsky názov polievky, bouillabaisse (z provensálskeho bouillabaisso), je vlastne zložené slovo pozostávajúce z dvoch slovies: bouillir (variť, vrieť) a abaisser (znížiť, zmierniť). V slove sa odráža spôsob rýchlej prípravy polievky - keď zelenina s časťou rýb začala prudko vrieť, stiahli oheň. Potom do hrnca postupne pridávali ďalšie ryby. Pôvodne bola bouillabaisse jedlom chudobných rybárov. V súčasnosti je bouillabaisse drahé jedlo, lebo aj ryby, z ktorých sa špecialita pripravuje, už veľmi zdraželi.

Recept na našu morskú polievku:
  • Prísady:
  • 200-250g mix morské plody (mušle s lastúrou, slávky, vongole, octopus, kalamár, krevety) 20g čerstvého lososa 20g čerstvého tuniaka, cherry rajčiny (10ks), 1ks citrónovej trávy, 25g zázvor (čerstvý), 1g šafránu, čerstvá bazalka, mrkva, petržlen, 1pl olivového oleja
  • Na rozpálenom oleji jemne orestujeme plody mora spolu s rybami a zalejele vodou. Varíme asi pol hodinu. Po 30 minútach  pridáme zeleninu s bylinkami. Zelenina musí byť nakrájaná na tenšie pásiky. Varíme až kým nezmakne zelenina. Polievka by sa mala podávať až na druhý deň,. Pred podávaním vložíme čerstvé cherry rajčiny pokrájané na polky. Pred podávaním dozdobíme so sekanou bazalkou a listami bazalky.

Naša Esta ma 1 rok


 

Tapasy a la Esta Noche

Tapas je španielska špecialita, ktorá sa servíruje k vínu či k pivu alebo len tak niečo malé na zahryznutie.
Sú to malé chuťovky väčšinou prepichnuté paličkou aby držali suroviny lepšie pokope.
V Španielsku sa hovorí "ir de tapas"  teda vybehnúť na niečo malé pod zub, na pohárik a pokecať si.
Jedna z príbehov o ich vzniku siaha do 13. storočia keď kráľovi Alfonzovi X lekári zakázali honosné hostiny a prikázali jesť malé sústa, porcie jedál. Keďže v tej dobe kráľ nemal len jedno sídlo a veľa cestoval, nakázal, aby hostince predávali niečo malé pod zub, k vínu.
Nech to už bolo ako bolo, tapasy sú v obľube po celom svete a mnoho ľudí obľubuje tento štýl stolovania, hlavne ak chcú posedieť a pokecať s priateľmi.