Pomôžte ak viete

Milí priatelia, pomôžte...už pár dní sa u nás zdržiava táto mačička. Nechýba niekomu? Je veľmi prítulná a túži po domove. U nás ostať bohužial nemôže....nemáme srdce ju vyhodiť.

Prečo Eskimáci netrpia civilizačnymi chorobami.....

Vedci si dlho lámali hlavu nad tým, prečo grónski Eskimáci oveľa menej než Európania trpia určitými typmi chorôb, ako sú srdcové choroby, cukrovka či reumatická artritída. A to aj napriek tomu, že ich strava obsahuje podstatne viac tukov. Odpoveď našli v omega-3 nenasýtených mastných kyselinách. Ukázalo sa, že v strave Eskimákov nie je vôbec dôležité množstvo tuku, ale jeho druh. Hlavným zdrojom omega-3 nenasýtených mastných kyselín sú materské mlieko, niektoré rastlinné tuky a rybie mäso, predovšetkým z tučných morských rýb – významná zložka jedálnička Eskimákov.

Je zima, často zamračené, v jedálničku nemáme denne morské ryby – v tom prípade nám hrozí, že pravdepodobne máme málo vitamínu D. Po celom modernom svete sa šíri epidémia nedostatku vitamínu D.  Mnohé štúdie zistili, že 59% populácie má nedostatok vitamínu D, pričom 25% z toho má extrémne nízku úroveň vitamínu D. Tieto veľmi nízke hodnoty sú späté s celým spektrom ochorení včetne rakoviny, osteoporózy , cukrovky a taktiež s kardiovaskulárnymi a autoimunitnými ochoreniami.

Prečo sú také dôležité

Omega-3 nenasýtené mastné kyseliny majú dôležitú úlohu pri prevencii civilizačných chorôb, čo potvrdili mnohé štúdie. Ich význam pre organizmus je mimoriadne široký. Popri vplyve na duševný vývoj, nervovú sústavu a obranyschopnosť prispievajú k prevencii srdcovo-cievnych ochorení a podľa najnovších štúdií môžu mať priaznivý vplyv aj na potlačenie Alzheimerovej choroby. Preto by omega-3 nenasýtené mastné kyseliny mali tvoriť nevyhnutnú a pravidelnú súčasť našej stravy. Keďže tieto kyseliny v organizme vznikajú premenou z esenciálnej alfa-linolenovej kyseliny, ktorú si však telo nedokáže samo vytvoriť, musí sa prijímať v potrave.

Ryby nám príliš nevoňajú

V našom jedálničku sa ryby ani zďaleka neobjavujú tak často, ako by mali. Ich konzumácia je u nás podpriemerná. Podľa prieskumov takmer polovica Slovákov nejedáva ryby vôbec alebo len zriedkavo. V starých členských krajinách Európskej únie je konzumácia rýb šesťnásobne vyššia ako na Slovensku. Ani skladba, resp. uprednostňovanie správneho rybieho mäsa nie je ideálne. Väčšina Slovákov totiž preferuje netučné ryby. Podľa odporúčaní odborníkov by sme tučné rybie mäso mali jedávať aspoň dva razy do týždňa, resp. získavať omega-3 nenasýtené mastné kyseliny z iných potravín. Mnoho z nás však vidí rybu len na Vianoce.

Nie je ryba ako ryba

Prečo nám rybie mäso príliš nechutí? Ryby, prevažne tie sladkovodné, majú jednu nepríjemnú vlastnosť – sú samá kosť. To je zásadný problém najmä pre deti. Preto sa v našich končinách za jediný prijateľný pokrm z rýb pre deti považujú vysmážané rybacie prsty z mletého mäsa, a najlepšie s hranolkami. Táto kombinácia ale so zdravou výživou nemá nič spoločné. Pritom existuje nespočetne veľa iných možností. Ryba nie je len kapor alebo pstruh. Zrejme už tušíte, kam mierime. Morské ryby nielenže majú menej kostí, ale sú i hodnotnejšie ako sladkovodné. Majú veľa omega-3 nenasýtených mastných kyselín, vitamínu D a minerálnych látok, najmä stopových prvkov ako železo, selén a jód. Medzi tučné ryby s vysokým množstvom omega-3 nenasýtených mastných kyselín patrí predovšetkým tuniak s obsahom 5 999 miligramov na jednu 100-gramovú porciu. Na druhej strane väčšina u nás konzumovaných rýb má nízky obsah tukov, takže sú menej kalorické.

Na čo si treba dávať pozor

V obchodoch dnes nájdete celý rad chladených a mrazených rýb. Pri ich výbere by ste mali uprednostňovať síce drahšie, ale kvalitnejšie výrobky. Mnohé lacnejšie mrazené ryby totiž obsahujú viac pridanej vody, než je ochranná vodná glazúra zabraňujúca vysušovaniu filiet, ktorá by nemala prevyšovať päť percent objemu. Táto voda je súčasťou hmotnosti výrobku, takže platíme nielen za rybie mäso, ale aj za vodu. Keď potom takúto rybu rozmrazíme, zistíme, že je sotva polovičná.

Radšej nevyprážať

Ak ste presvedčení, že konzumácia rýb prospeje vášmu zdraviu, robíte dobre. Ale dať si na obed dva razy do týždňa rybu nestačí. Mali by ste si vyberať ryby prevažne morské, mali by byť tučné a radšej čerstvé ako mrazené. Navyše, mali by ste ich jedávať správne kulinársky pripravené, čiže nie vysmážané a bez tradičných slovenských príloh, ale radšej so zeleninou. Na internete nájdete množstvo receptov, ako pripraviť chutný a pritom zdravý pokrm z rýb.

(zdroj www.hypernova.sk)

Pražma

Medzi kulinársky najvyužívanejšie druhy patrí pražma kráľovská, ktorá je známa aj ako pražma zlatá. Najobľúbenejšou potravou tejto ryby sú mušle, ich lastúry dokáže vďaka silným zubom hravo rozlúsknuť. Vyskytuje sa predovšetkým v Stredozemnom mori, na severovýchodnom pobreží Afriky a v Biskajskom zálive. Hlavná sezóna prebieha od júla do októbra, na trhu je však pražmu bežne dostať po celý rok vďaka rozvinutej akvakultúre. Najčastejšie sa pečie a griluje, vďaka vyššiemu obsahu tuku v mäse je vhodná aj na dusenie a pošírovanie. Jej mäso je biele, hutné a obsahuje minimum kostí.

  U nás máte možnosť ochutnať Pečenú pražmu s morským ragú a s grilovanou zeleninou

Bouillabaisse /bujabéz/ a la Esta Noche

Špecialita la bouillabaisse je tradičné miestne jedlo rybárov. Pripravovali si ho z toho, čo im zostalo z lovu. Na polievku používali niekoľko druhov rýb, ktoré im ostali na dne lode, alebo člna.

Francúzsky názov polievky, bouillabaisse (z provensálskeho bouillabaisso), je vlastne zložené slovo pozostávajúce z dvoch slovies: bouillir (variť, vrieť) a abaisser (znížiť, zmierniť). V slove sa odráža spôsob rýchlej prípravy polievky - keď zelenina s časťou rýb začala prudko vrieť, stiahli oheň. Potom do hrnca postupne pridávali ďalšie ryby. Pôvodne bola bouillabaisse jedlom chudobných rybárov. V súčasnosti je bouillabaisse drahé jedlo, lebo aj ryby, z ktorých sa špecialita pripravuje, už veľmi zdraželi.

Recept na našu morskú polievku:

• Prísady:
• 200-250g mix morské plody (mušle s lastúrou, slávky, vongole, octopus, kalamár, krevety) 20g čerstvého lososa 20g čerstvého tuniaka, cherry rajčiny (10ks), 1ks citrónovej trávy, 25g zázvor (čerstvý), 1g šafránu, čerstvá bazalka, mrkva, petržlen, 1pl olivového oleja
• Na rozpálenom oleji jemne orestujeme plody mora spolu s rybami a zalejele vodou. Varíme asi pol hodinu. Po 30 minútach  pridáme zeleninu s bylinkami. Zelenina musí byť nakrájaná na tenšie pásiky. Varíme až kým nezmakne zelenina. Polievka by sa mala podávať až na druhý deň,. Pred podávaním vložíme čerstvé cherry rajčiny pokrájané na polky. Pred podávaním dozdobíme so sekanou bazalkou a listami bazalky.
• 
  

Naša Esta ma 1 rok

 

Tapasy a la Esta Noche

Tapas je španielska špecialita, ktorá sa servíruje k vínu či k pivu alebo len tak niečo malé na zahryznutie.
Sú to malé chuťovky väčšinou prepichnuté paličkou aby držali suroviny lepšie pokope.
V Španielsku sa hovorí "ir de tapas"  teda vybehnúť na niečo malé pod zub, na pohárik a pokecať si.
Jedna z príbehov o ich vzniku siaha do 13. storočia keď kráľovi Alfonzovi X lekári zakázali honosné hostiny a prikázali jesť malé sústa, porcie jedál. Keďže v tej dobe kráľ nemal len jedno sídlo a veľa cestoval, nakázal, aby hostince predávali niečo malé pod zub, k vínu.
Nech to už bolo ako bolo, tapasy sú v obľube po celom svete a mnoho ľudí obľubuje tento štýl stolovania, hlavne ak chcú posedieť a pokecať s priateľmi.